Kybernetická bezpečnosť sa stala podstatnou časťou obranných politík vyspelých štátov. Článok rozoberá kybernetickú bezpečnosť a hrozby z teoretickej a praktickej roviny. Autorom je študent mobilných technológií Jaroslav Frnda a študent politológie Radoslav Zemko
Americko-izraelské vzťahy sú v súčasnosti ovplyvňované otázkou Iránu a jeho jadrového programu viac, ako zvyčajne. Americká administratíva je čoraz znepokojenejšia možným preventívnym útokom Izraelu na Irán, keďže si v súčasnosti Washington nie je vôbec istý tým, ako izraelskí predstavitelia myslia a čo ich súčasná rétorika ohľadne iránskej otázky v skutočnosti znamená.
Následující bilance necelých třech let vlády prvního amerického prezidenta s afroamerickým původem si dává za cíl analyzovat působení Barracka H. Obamy v Oválné pracovně z pohledu realpolitik a krásných ideálů ve světě tvrdé reality.
Keďže nie som expert na danú problematiku, ale so záujmom si o nej čítam na internete, najviac ma v poslednom čase zaujali názory amerického bezpečnostného analytika Adama B. Lowthera, ktorý pomerne racionálne v piatich bodoch vysvetľuje argumenty v prospech neútočenia na Irán. Pravdepodobnosť útoku znižujú aj aktuálne škrty na ministerstve obrany USA, kde má mimochodom počet vojakov klesnúť približne o 80 tisíc.
The KCNA has announced the death of North Korean leader Kim Jong Il and the arising question is what will happen in the totalitarian state that has being described as last communist bastion.
Reflecting on 2011: where to start? 2011 has been another busy year for writers, analysts and students of foreign policy: from the Arab revolutions, to the nuclear disaster of Fukushima, to the war in Libya, to the Euro crisis, to the domestic turmoil in the US, so on and so forth. Instead of examining certain events, the reflection will instead focus on the policy-makers, the leaders of the European Union shaping policies.
Štát v podobe ako ho dnes poznáme sa sformoval ako výsledok snahy o jeho centralizáciu za účelom efektívnejšieho vedenia vojny. Súčasný trend je charakteristický opačným procesom a to privatizáciou štátnej sféry stále viac aj vo vojenskej oblasti. Vyplýva z toho nutná zmena charakteru štátu?
Kybernetická bezpečnosť sa stala podstatnou časťou obranných politík vyspelých štátov. Článok rozoberá kybernetickú bezpečnosť a hrozby z teoretickej a praktickej roviny. Autorom je študent mobilných technológií Jaroslav Frnda a študent politológie Radoslav Zemko 
Americko-izraelské vzťahy sú v súčasnosti ovplyvňované otázkou Iránu a jeho jadrového programu viac, ako zvyčajne. Americká administratíva je čoraz znepokojenejšia možným preventívnym útokom Izraelu na Irán, keďže si v súčasnosti Washington nie je vôbec istý tým, ako izraelskí predstavitelia myslia a čo ich súčasná rétorika ohľadne iránskej otázky v skutočnosti znamená. 
Následující bilance necelých třech let vlády prvního amerického prezidenta s afroamerickým původem si dává za cíl analyzovat působení Barracka H. Obamy v Oválné pracovně z pohledu realpolitik a krásných ideálů ve světě tvrdé reality. 
Keďže nie som expert na danú problematiku, ale so záujmom si o nej čítam na internete, najviac ma v poslednom čase zaujali názory amerického bezpečnostného analytika Adama B. Lowthera, ktorý pomerne racionálne v piatich bodoch vysvetľuje argumenty v prospech neútočenia na Irán. Pravdepodobnosť útoku znižujú aj aktuálne škrty na ministerstve obrany USA, kde má mimochodom počet vojakov klesnúť približne o 80 tisíc. 
The KCNA has announced the death of North Korean leader Kim Jong Il and the arising question is what will happen in the totalitarian state that has being described as last communist bastion. 
Reflecting on 2011: where to start? 2011 has been another busy year for writers, analysts and students of foreign policy: from the Arab revolutions, to the nuclear disaster of Fukushima, to the war in Libya, to the Euro crisis, to the domestic turmoil in the US, so on and so forth. Instead of examining certain events, the reflection will instead focus on the policy-makers, the leaders of the European Union shaping policies. 
Štát v podobe ako ho dnes poznáme sa sformoval ako výsledok snahy o jeho centralizáciu za účelom efektívnejšieho vedenia vojny. Súčasný trend je charakteristický opačným procesom a to privatizáciou štátnej sféry stále viac aj vo vojenskej oblasti. Vyplýva z toho nutná zmena charakteru štátu? 
