Významný element, ktorý podporuje trend privatizácie násilia je úpadok štátu a jeho suverenity. Akú úlohu má vlastne štát v čase, keď dochádza k jeho stále výraznejšiemu okliešťovaniu? Má štát ako druh usporiadania spoločnosti vôbec nejakú budúcnosť alebo ho nahradí iný spôsob usporiadania? Tieto otázky sú relevantné, hoci sa môžu na prvý pohľad javiť nezmyslene. Štát totiž v podobe akej sa vyskytoval posledných niekoľko storočí totiž nie je samozrejmosťou a jedinou formou akú spolužitie spoločnosti môže nadobudnúť. Štát svoje funkcie a atribúty nadobudol postupne, pričom silným hybným faktorom bolo práve vedenie vojny a nutnosť mobilizovať zdroje za týmto účelom, čo viedlo k centralizácii štátu a jeho získania monopolu na násilie. Tento proces posilňovania štátu mu dával väčšiu pravdepodobnosť, že si zachová svoju vlastnú existenciu.

Privatizácia násilia úzko súvisí s trhovou logikou, kde dopyt a ponuka sú kľúčové pojmy. Je pozoruhodné, že koniec studenej vojny priniesol rozšírenie týchto kľúčových častí trhového mechanizmu. V konečnom dôsledku to znamenalo celkové rozšírenie tohto nového a dynamického trhu. Je však ťažké jednoznačne vymedziť kto, respektíve čo tvorí stranu ponuky a kto stranu dopytu. Aktéri, ktorí tvoria stranu dopytu – napríklad rebelské skupiny snažiace sa o „kúpu“ lepšieho výcviku pre svoje jednotky v konečnom dôsledku rozširujú stranu ponuky tým, že vytvárajú množstvo bojom skúsených vojakov.

Charakter štátu v historickej perspektíve

Významný element, ktorý podporuje trend privatizácie násilia je úpadok štátu a jeho suverenity. Akú úlohu má vlastne štát v čase, keď dochádza k jeho stále výraznejšiemu okliešťovaniu? Má štát ako druh usporiadania spoločnosti vôbec nejakú budúcnosť alebo ho nahradí iný spôsob usporiadania? Tieto otázky sú relevantné, hoci sa môžu na prvý pohľad javiť nezmyslene. Štát totiž v podobe akej sa vyskytoval posledných niekoľko storočí totiž nie je samozrejmosťou a jedinou formou akú spolužitie spoločnosti môže nadobudnúť. Štát svoje funkcie a atribúty nadobudol postupne, pričom silným hybným faktorom bolo práve vedenie vojny a nutnosť mobilizovať zdroje za týmto účelom, čo viedlo k centralizácii štátu a jeho získania monopolu na násilie. Tento proces posilňovania štátu mu dával väčšiu pravdepodobnosť, že si zachová svoju vlastnú existenciu.

Existuje mnoho príkladov zo súčasnosti a nedávnej minulosti, kde slabosť štátnych inštitúcií či dokonca ich absencia viedli ku krvavým a dlhotrvajúcim konfliktom. Otázka, či trend preberania úloh štátu súkromnými aktérmi nepovedie k anarchii nie je v tomto kontexte nezmyselná. Pri hľadaní odpovede, najčastejšie prostredníctvom reálnych príkladov je nutné sa vyvarovať prílišnej generalizácie. Ako prvé sa pravdepodobne poukáže na mnohé rozvojové krajiny, kde slabosť štátnych inštitúcií skutočne viedla k nastoleniu situácie veľmi podobnej všeobecnému chaosu. No treba sa pýtať, či slabosť týchto inštitúcií bola primárne spôsobená privatizáciou alebo objavenie sa týchto súkromných aktérov bolo dôsledkom slabosti štátu? Tu je nutné poznamenať, že štáty, ktoré prešli takýmto kolapsom sa už slabé narodili. Často sa jednalo o umelo vytvorené celky pod patronátom bývalých koloniálnych veľmocí, pričom európska predstava správy a vládnutia, ktorá tam bola importovaná výrazne odlišovala od predstáv miestnych spoločenstiev. Prevzaté inštitúcie tak nemali na čo nadviazať, nezapustili pevné korene a neboli dostatočne prijaté.

Taktiež je treba poznamenať, že štát vo svojej dlhoročnej histórii mal podobu kedy mal podstatne menej funkcií a bol menej centralizovaný a napriek tomu v spoločnosti existoval uchovávaný poriadok. Taktiež treba poznamenať, že vyspelé štáty sú tiež ovplyvňované zvyšujúcou sa dôležitosťou privátneho sektora a predstava, že by to viedlo k zvrhnutiu na anarchiu je zatiaľ dosť vzdialená. Taktiež v súvislosti s aktuálnou globálnou ekonomickou krízou je možné pozorovať snahy o opätovné posilnenie úlohy štátu v organizácií hospodárskeho života.

Charakter štátu a podoba ozbrojeného konfliktu

Otázka, ktorá súvisí s okliešťovaním úloh štátu v kontexte privatizácie násilia je aký vplyv to bude mať na charakter a podobu násilných konfliktov. Pri pohľade na obdobie pred objavením sa národného štátu a nacionalizmu je možné pozorovať, že vojenské kampane boli obmedzenejšie vo svojich cieľoch aj prostriedkoch. Dalo by sa preto uvažovať či fenomén privatizácie neprispeje k návratu takéhoto druhu vedenia ozbrojenej kampane. Tento pohľad by však bol veľmi zjednodušujúci a taktiež by nezodpovedal realite. Pri pohľade na súčasné ozbrojené konflikty, v ktorých vo veľkej väčšine vystupujú neštátni aktéri je možné vidieť, že síce majú často obmedzené ciele, tie však spočívajú mnohokrát v snahe o neobmedzené trvanie konfliktu za účelom naplnenia vlastných záujmov a uchovania príležitostí, ktoré pretrvávajúci chaos súvisiaci s ozbrojenými konfliktami poskytuje. Samozrejme so všetkým strádaním, čo to prináša pre osoby stojace mimo aktívnej účasti v konflikte.