advertisement

TOP MENU


Odchod z Kosova a posilnenie operácie ISAF

Priemer: 3 (1 hlas)
, 0 komentárov
Slovensko participovalo na operácii KFOR od jesene 1999. Avšak postupný odchod slovenských vojakov z Kosova je oficiálne potvrdený,rozhodlo sa o ňom na rokovaní vlády.

Schválené však bolo aj posilnenie misie ISAF v Afganistane. O účasti Slovenska v Afganistane sa hovoril aj tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák, na stretnutí s diplomatickými a konzulárnymi zástupcami členských krajín Európskej únie a NATO v SR.

Slovensko po odchode vojakov z Kosova posilní svoju účasť na operácii ISAF v Afganistane. Minister obrany Ľubomír Galko skonštatoval, že v Afganistane bude pôsobiť od 300 do 400 slovenských vojakov. O presných číslach zatiaľ rezort nerozhodol, urobí tak do konca roka. Momentálne má Slovensko v Afganistane 300 príslušníkov ozbrojených síl.

„Už pred 18 mesiacmi sme deklarovali, že budeme sťahovať naše jednotky z Kosova. V zmysle programového vyhlásenia vlády sa sústredíme na menej misií, ale kvalitnejších. Našou top prioritou je operácia ISAF v Afganistane,“ uviedol Galko.

Z misie KFOR v Kosove do konca novembra odíde všetkých 138 slovenských vojakov. Mandát SR v Kosove dosahoval 140 príslušníkov ozbrojených síl. Vojaci, ktorí sa z Kosova vrátia, budú pôsobiť na Slovensku, minister nevylúčil, že časť z nich pôjde neskôr do Afganistanu. Cieľom NATO v Afganistane je postupne odovzdať moc do rúk domácich bezpečnostných zložiek, slovenskí vojaci sa preto sústredia na výcvik afganských síl.
Armádu podľa Galka čaká šetrenie „úplne všade“ pre krátený rozpočet. Prioritou budú záväzky vyplývajúce z členstva v medzinárodných organizáciách.

Priority rezortu obrany Slovenskej republiky

Účasť ozbrojených síl v zahraničných misiách, predovšetkým ISAF v Afganistane je absolútnou prioritou Slovenska. Na stretnutí s diplomatickými a konzulárnymi zástupcami členských krajín Európskej únie a NATO v SR to vyhlásil štátny tajomník ministerstva obrany Róbert Ondrejcsák. Cieľom pracovného stretnutia bolo informovať zahraničných partnerov o začatí procesu strategického hodnotenia obrany, ktoré by malo stanoviť politicko-strategický a ekonomický rámec pre dlhodobý rozvoj rezortu obrany, v prvopočiatku aspoň v horizonte štyroch až piatich rokov. „Chceme posúdiť reálnosť súčasných plánov rozvoja obranného potenciálu Slovenskej republiky z hľadiska vývoja vonkajšieho prostredia, pripravovanej strategickej koncepcie NATO, ale aj v závislosti na zdrojových možnostiach," uviedol Ondrejcsák. Ako podotkol, okrem využitia vlastného analytického potenciálu sa obrátia aj na expertnú bezpečnostnú komunitu a akademickú obec. Komunikovať budú aj so všetkými parlamentnými stranami s cieľom nájsť konsenzus týkajúci sa vzťahu medzi úlohami na zabezpečenie obrany štátu a potrebnými financiami na ich plnenie. Podľa neho bola komunikácia s verejnosťou v minulosti podceňovaná. Štátny tajomník rezortu obrany hovoril tiež o potrebe zintenzívnenia spolupráce krajín V4, ktorá sa v poslednom období stále viac prehlbuje. Ako informoval, Slovensko podporuje aj spoluprácu v bezpečnostnej a vojenskej oblasti v rámci Európskej únie a nepredpokladá zmeny ani v zapájaní sa Slovenska do aktivít pod vedením OSN. Neformálne stretnutia s predstaviteľmi diplomatického zboru bude ministerstvo obrany organizovať pravidelne.

Diskusia k článku

Najnovšie príspevky:

Bez komentárov.
Copyright © 2010 Euro - Atlantic Quarterly | powered by  creoneo