Tisíce protestantov na káhirskom námestí Tahrír

Od soboty 28. januára, pokračujú v Egypte voľby do druhej komory parlamentu, Rady Šúrá. Predpokladá sa, že v tejto časti volieb zvíťazia favorizovaní islamisti, ktorí boli úspešní aj vo voľbách do dolnej komory, zvanej Ľudové zhromaždenie. Rada Šúrá, ktorá vznikla v roku 1980, obsahuje 264 členov, z ktorých je 176 volených priamo a zvyšných 88 vymenúva prezident. Ľudové zhromaždenie ale disponuje väčšími právomocami ako horná komora a v prípade legislatívnych sporov má posledné slovo. Po skončení volieb obe komory vytvoria komisiu, ktorá bude mať za úlohu vypracovať novú ústavu, na ktorú Egypťania tak dlho čakajú.

Od zosadenia bývalého egyptského prezidenta Husního Mubaraka vládla v krajine armáda, ktorá len minulý týždeň odovzdala moc do rúk dolnej komory parlamentu. Vykonala tak po ukončení volieb do Ľudového zhromaždenia, v ktorých zvíťazila Strana slobody a spravodlivosti napojená na islamistické hnutie Moslimské bratstvo. Druhé miesto obsadili radikálni saláfisti zo strany an-Núr s 25% a treťou najsilnejšou stranou sa stala liberálna Nová strana Wafd. Predsedom dolnej komory parlamentu sa stal hlavný predstaviteľ Strany slobody a spravodlivosti Saad al-Katátní  po tom, čo získal 399 hlasov z 508 členného Ľudového zhromaždenia.

Situácia v Egypte je ale naďalej napätá. Minulú stredu začali na námestí Tahrír oslavy prvého výročia začiatku revolúcie proti bývalému vládnemu režimu, ktoré trvali celý víkend. "Piatok hrdosti a dôstojnosti" - taký dostalo názov piatkové protestné zhromaždenie, ktoré zorganizovalo množstvo ľudskoprávnych a prodemokratických skupín. Stále ale nie je jasné, či sú výročné zhromaždenia oslavami alebo volaním po zmene. Tisíce Egypťanov sa domnievajú, že armáda sa nikdy úplne nevzdá svojho vplyvu v krajine. Poľný maršal Muhammad Husajn Tantáví, ktorý je na čele egyptského vojenského velenia, vyhlásil zrušenie výnimočného stavu, ktorý platil v Egypte viac ako 30 rokov, aby upokojil občanov a dokázal im, že armáda má záujem na budovaní demokratickej spoločnosti. Výnimočný stav bol vyhlásený v roku 1981 po atentáte na vtedajšieho prezidenta Anvara Sádáta. Počas platnosti výnimočného stavu mali úrady veľké právomoci, ako napríklad zadržiavanie podozrivých bez obvinení, cenzurovanie médií či súdenie civilistov pred vojenskými súdmi. Vojenská rada minulý týždeň takisto prepustila asi 3000 väzňov, čo je ďalší ústretový krok zo strany armády, ktorá sa snaží upokojiť masové protesty v krajine.

Voľby do Rady Šúrá budú pokračovať do konca marca a následne bude v júni volený prezident, aj keď presný dátum volieb ešte nie je známy. Mnohí občania Egypta majú pocit, že napriek revolúcii sa v krajine výrazné demokratické zmeny neudiali, hlavne kvôli metódam vojenskej vlády, ktorá naďalej používa tvrdé zásahy proti demonštrantom.