Táto strana voľby v roku 2010 bojkotovala a bola následne rozpustená. Išlo vtedy o prvé voľby po dvadsiatich rokoch vlády vojenskej junty a  ich podmienky boli nastavené tak, že prakticky neumožňovali Su Ťij kandidovať. Zmenu svojho postoja voči účasti na voľbách NLD odôvodňuje tým, že oproti roku 2010 sa zmenili volebné podmienky. NLD sa tak rozhodla zaregistrovať a uchádzať o hlasy voličov.

Nastávajúce voľby s kandidatúrou Su Ťij sú jedným z krokov, ktorými podľa viacerých západných politikov Mjanmarsko vykročilo smerom k demokratizácii krajiny. Predseda volebnej komisie, Tin Aye, prisľúbil, že Komisia urobí všetko preto, aby v nastávajúcich voľbách zaručila slobodné a spravodlivé hlasovanie. Došlo k prepusteniu viac než 600 politických väzňov, mjanmarská vláda oznámila podpísanie dohody o prímerí s karenskými povstalcami, horským kmeňom, ktorí proti nej bojujú 63 rokov.

Tieto zmeny neušli pozornosti medzinárodného spoločnstva, ani médií. V Mjanmarsku sa postupne vystriedali ministri zahraničných vecí viacerých západných štátov – USA, Veľkej Británie, Francúzka. V hre je odmena za tieto demokratizačné signály v podobe zrušenia sankcií, ktoré sa týkajú najmä zákazu podnikania s Mjanmarskom alebo zákazu vstupu pre niektorých predstaviteľov režimu. Ministri zahraničných vecí EÚ sa dohodli na postupnom uvoľňovaní sankcií, s ich úplným odstránením ešte počkajú na ďalšie pozitívne zmeny. Podobný názor  vyjardril aj americký senátor John McCain. Toto zrušenie by zo strany viacerých štátov mohlo prísť práve po spomínaných aprílových voľbách.

Demokratizačný proces nie je v žiadnom štáte možné vykonať takpovediac z večera do rána a vyžaduje si dlhý čas. Armáda, ktorá štát riadila dvadsať rokov má svoj vplyv zakotvený aj ústavne. Podľa nej musí byť v dolnej komore parlamentu zo 440 členov „nie viac ako 330“ volených a nie viac než 110 menovaných vrchným veliteľom ozbrojených síl. Z 224 členov hornej komory je 56 armádnych nominantov. Po zmenách ústavy volá aj Su Ťij. Hovorí, že ak jej strana získa parlamentné mandáty, bude sa snažiť o zmenu ústavy, ktorá bola spísaná armádou a ktorá armáde dáva príliš veľkú moc. Okrem vyššie spomínanej legislatívy hrá dôležitú úlohu i pri formovaní exekutívy, kde nominuje troch kľúčových ministrov – zahraničných vecí, vnútra a hraníc. Armáda má tiež silné právomoci v krízových situáciách - v núdzovom stave môže prevziať kontrolu nad štátom.

Pri vnímaní správ o zmenách prichádzajúcich z tohto kúta Juhovýchodnej Ázie netreba zabúdať na to, že tu neboli prepustení všetci politickí väzni, väčšinu v parlamente má strana Odborový zväz solidarity a rovoja, ktorá má blízko k armádnym predstaviteľom. Rozvojový program OSN vo svojej správe o ľudskom rozvoji kladie Mjanmarsko na 149. priečku, t.j. s nízkou úrovňou ľudského rozvoja, Mjanmarsko je zaradené do skupiny Najmenej rozvinutých krajín sveta – LDCs.

Nik si nemôže byť istý, či toto „otváranie sa“ Mjanmarska svetu povedie ku zmene politických, ekonomických a sociálnych pomerov v krajine. Isté však je, že vykonanie prípadnej pozitívnej zmeny nebude trvať krátko a nebude ani jednoduché.