10. marca 2012 si slovenskí voliči opäť zvolia svojich zástupcov, ktorí by mali obhajovať ich záujmy v parlamente. Na základe výsledkov volieb sa vytvorí nová vláda, od ktorej sa už dnes očakáva racionálny prístup k riešeniu prehlbujúcich sa a novovznikajúcich problémov.

Keďže Slovenská republika patrí medzi členské štáty Európskej únie a eurozóny, bude aj v budúcnosti dôležitú úlohu zohrávať proeurópska politika, zameraná na aktívnu realizáciu cieľov v predchádzaní ďalšiemu zadlžovaniu euroštátov a obnovení menovej a finančnej stability. Zároveň sa nová vláda bude musieť usilovať v rámci svojej vnútornej politiky o zvýšenie životnej úrovne, zníženie vysokej miery nezamestnanosti, ako aj o zabezpečenie sociálnych a ekonomických istôt.

Všetky politické strany, kandidujúce vo voľbách, si uvedomujú dôležitosť presvedčiť svojich voličov o správnosti svojich volebných programoch a záujme hájiť občianske potreby v reálnej politike, pričom veľké tlaky na ich pôsobenie spôsobujú predovšetkým kauza Gorila a na ňu reagujúce protesty v mnohých slovenských mestách. Práve kauza Gorila ovplyvnila preferencie súčasných vládnych strán, najmä pravicovej politickej strany SDKÚ - DS.

SDKÚ - DS sa podľa výsledkov posledných prieskumov verejnej mienky agentúr Polis, Focus a MVK pohybuje na hranici zvoliteľnosti, prípadne klesla pod päťpercentnú hranicu. Podľa výsledkov agentúry Focus by SDKÚ - DS získala 6,1 %, podľa Polis o 1 % menej a podľa aktuálnych výsledkov MVK by sa SDKÚ - DS do parlamentu nedostala, keďže by dosiahla len 4,3 %. Mnohí politológovia naznačujú, že opätovný návrat na pozíciu najsilnejšej koaličnej strany by SDKÚ - DS zabezpečila zmena vedenia strany, pričom sa uvažuje o súčasnej ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, Ivanovi Štefancovi alebo Pavlovi Frešovi. Kľúčovým ostáva zajtrajšie rokovanie Ústrednej rady SDKÚ - DS vo Zvolene, na ktorom by mal Mikuláš Dzurinda jednoznačne oznámiť svoje plány pre riešenie krízy a pre povolebnú situáciu.

Stratu voličskej základne tejto pravicovej strany je možné spájať na jednej strane s nárastom preferencií nových politických strán, napr. 99% a Obyčajných ľudí a nezávislých osobností. 99% by dosiahli podľa Focusu 6,9 %, Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti 8,9 %. V prípade týchto dvoch strán je viditeľná nestabilita a nerozhodnosť voličov, pretože agentúry Polis a MVK naznačili iné výsledky. 99% by neprekročili potrebnú päťpercentnú hranicu ani v jednom prieskume. Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti by sa pohybovali podľa MVK na 7 % a podľa Polis na hranici 5%.

Na druhej strane môžeme predpokladať, že stratu voličov SDKÚ - DS zapričínili vyjadrenia predsedu politickej strany Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka, ktorý už dlhodobo otvorene hovorí o nedôveryhodnosti voči svojmu koaličnému partnerovi a predovšetkým voči Mikulášovi Dzurindovi a Ivanovi Miklošovi. Napätie medzi danými politickými stranami ovlyvňujú obvinenia z pádu vlády kvôli eurovalu, kauza Gorila a spojitosť s korupciou, ako aj neschopnosť hľadať kompromisy v zásadných otázkach.  

Miesto lídra pravice prevzalo Kresťanskodemokratické hnutie, ktoré zastáva v prieskumoch relatívne stabilné miesto medzi 10 - 12%, čím sa dostalo na druhú pozíciu za najsilnejšiu politickú stranu Smer - SD. Táto ľavicová politická strana prekračuje v niektorých prípadoch až 40% (MVK 40, 6%, Polis 40,8%, Focus 37, 3%), čím nadobúda parlamentnú väčšinu kresiel a zároveň možnosť zostaviť jednofarebnú vládu. 

Niektorí odborníci a voliči preferujú po voľbách vznik veľkej ľavicovo - pravicovej koalície, pozostávajúcej z Smer - SD a KDH, čo však obe strany jednoznačne nepripúšťajú, keďže v istých vnútropolitických otázkach nezastávajú rovnaké postoje. Zároveň je otázne, či Daniel Lipšic zmení svoje presvedčenie, že so Smerom - SD do koalície nepôjde.