Európski ľudovci podporujú konanie voči maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi zo strany Európskej komisie. V rohovore pre agentúru SITA to v piatok potvrdil šéf Európskej ľudovej strany (EĽS) Wilfried Martens. Orbánova strana Fidesz je pritom dlhoročným členom EĽS a samotný šéf maďarskej vlády je zároveň podpredsedom tejto najväčšej strany združujúcej európske stredo-pravé politické subjekty. Ľudovci disponujú v Európskom parlamente 272 poslancami, čo je najviac spomedzi všetkých zastúpených strán. Zo slovenských strán je členom EĽS Kresťanskodemokratické hnutie (KDH), Slovenská demokratická a kresťanská únia - Demokratická strana (SDKÚ-DS) a Strana maďarskej koalície (SMK).

"Od začiatku konfliktu okolo zákonov prijatých parlamentom v Maďarsku sme hovorili, že komisia má povinnosť preverovať, či boli normy schválené v Budapešti v súlade s hodnotovým systémom Európskej únie," povedal pre SITA Martens, ktorý je bývalým dlhoročným belgickým premiérom. "Procedúra beží a myslíme si, že sa jej treba držať," dodal v narážke na formálne konanie, ktoré voči Orbánovej vláde začala v polovici januára Európska komisia. Šéf ľudovcov však odmietol všetky ďalšie spôsoby vyvíjania nátlaku na Maďarsko, ktoré nemajú oporu v európskej legislatíve.

"Všetky ostatné kroky sú politického charakteru bez praktických výsledkov," vyhlásil. Jediným "efektívnym" spôsobom, ako zabezpečiť prípadnú nápravu Orbánových zákonov, je práve formálne konanie zo strany Bruselu. "Kľúčovým dátumom bude prvý marec," spresnil. Martens sa ale vyhol odpovedi na otázku, či má EPP s kontroverznými maďarskými zákonmi aj vecný problém. O všetkom by sa malo rozhodnúť "na rokovaniach medzi vládou Viktora Orbána a Európskou komisiou," vyhlásil.

Európska komisia začala v polovici januára takzvané konanie o nesplnení povinnosti proti Maďarsku, ktoré predchádza podaniu žaloby na Súdnom dvore Európskej únie. Komisii sa nepáči nová maďarská ústava, ktorá začala platiť 1. januára a umožnila schválenie viacerých kontroverzných zákonov. Podľa kritikov je to nástroj, ktorým Orbán koncentruje moc do svojich rúk a obmedzuje demokraciu. Ide o legislatívu týkajúcu sa nezávislosti maďarskej centrálnej banky, ale aj odchodu sudcov do dôchodku a nezávislosti úradu na ochranu osobných údajov. Maďarsko dostalo od Bruselu na urovnanie sporu mesačnú lehotu, ktorá vyprší 1. marca.

Orbán opakovane vyhlásil, že jeho vláda je pripravená splniť požiadavky EK a upraviť zákony napriek tomu, že podľa jeho názoru nijako neodporujú európskemu právu.