Výsledkom maratónu vyjednávaní je 130-miliardový balík a odchýlenie od pôvodného cieľa pre zníženie gréckeho dlhu do roku 2020 o 0,5 %. „Táto dohoda naplnila cieľ takmer do bodky. Objem zdrojov je 130 miliárd eur, čiže to, na čom sa dohodli lídri EÚ. Ten dlh v roku 2020 bude 120,5 percenta, čiže je to o pol percenta navyše, ale to je blízko,“ zhodnotil pre TASR výsledky schvaľovania pomoci slovenský minister financií Ivan Mikloš. Pôvodne sa totiž ukázalo, že po naplnení scenáru sa dlh zníži na 129 %, čo nechcel akceptovať najmä Medzinárodný menový fond.

Vzniknutý finančný rozdiel bude kryť aj súkromný aj verejný sektor. „Verejný sektor znížením úročenia prvej gréckej pôžičky, čo sa na Slovensko  nevzťahuje. Druhá časť bude z výnosov dlhopisov národných bánk, čo sa nás tiež netýka,“ uviedol Mikloš. Zároveň vysvetlil, že pre súkromný sektor zapojený do riešenia štátneho dlhu Grécka dochádza k zvýšeniu odpisu strát z 50 percent na 53,5 percenta. Pôvodná dohoda bola o strate polovice nominálnej hodnoty dlhopisov, čo sa rovnalo 70 % strate z čistej súčasnej hodnoty gréckych bondov.

„Dosiahli sme ďalekosiahlu dohodu o novom gréckom programe a účasti súkromného sektora, ktorá bude viesť k významnému zníženiu dlhu Grécka a vytvorí priestor pre bezprecedentný objem nového oficiálneho financovania, aby sme tak zaistili budúcnosť krajiny v eurozóne,“ zhodnotil šéf Euroskupiny Jean-Claude Jucker.

Prísny dohľad

Program je prísne podmienený. Krajina bude podliehať dôslednému monitoringu využívania prostriedkov a plnenia stanovených podmienok. Permanentné zastúpenie v krajine bude mať tzv. Trojka, čiže zástupcovia EK, ECB a MMF. Atény budú podľa Mikloša podliehať neustálemu medzinárodnému tlaku na dodržiavanie záväzkov.

Ministri mali na zreteli aj nadchádzajúce aprílové voľby v Grécku a robili všetko preto, aby po zmene politických lídrov nedošlo k odstúpeniu od daných sľubov. „Dôležité je tiež to, že schválenie druhého programu neznamená, že bude vyplatená hneď celá suma,“ upozornil Mikloš. Najskôr bude v marci vyplatená prvá tranža pomoci, ktorá zabráni okamžitému bankrotu. Parlamentné voľby sa budú konať medzi prvou a druhou tranžou.  

„Ak by náhodou nová grécka vláda odmietla záväzky, ktoré pred chvíľou na seba prijala, to by znamenalo, že už žiadne ďalšie tranže vyplatené nebudú. Takže ten tlak bude pomerne veľký,“ zhodnotil situáciu slovenský šéf rezortu financií.

Zapojenie národných bánk

Závery Euroskupiny vysvetľujú proces zapojenia národných bánk. Európska centrálna banka  na ne presunie výnosy z nákupu gréckych dlhopisov za uplynulé dva roky a vlády ich potom pošlú do Atén, aby sa ďalej posilnila udržateľnosť gréckeho dlhu. ECB nakúpila dlhopisy gréckej vlády za 38 miliárd eur a v súčasnosti majú hodnotu 50 miliárd eur.

Väčšina prostriedkov zo schváleného programu však pôjde práve na financovanie swapovej operácie a na zaistenie stability gréckeho bankového sektora – 30 miliárd eur má ísť na motiváciu súkromného sektora, aby sa do programu zapojil, 23 miliárd na rekapitalizáciu bánk.

Ďalších 35 miliárd eur Gréci použijú na odkupovanie bondov a 5,7 miliardy eur na splatenie úrokov z obchodovaných dlhopisov. Takmer nič nepôjde na oživenie ekonomiky, ktorá zaznamenala 7-percentný prepad a už piaty rok ju sužuje recesia.

Článok bol pôvodne publikovaný na www.euractiv.sk