EAQ.sk

vybrali.sme Tlačiť Upozorniť na chybu

Proces s Husním Mubarakom pokračuje

Priemer: 5 (2 hlasy)
, 0 komentárov
Po troch mesiacoch pokračuje proces so zosadeným egyptským prezidentom Husním Mubarakom. Obvineniam z vraždy, korupcie a sprenevery čelia aj jeho dvaja synovia Džamál a Alá. V prípade uznania viny im hrozí trest smrti alebo doživotie.

Bývalý egyptský prezident, Husní Mubarak

Proces s bývalým egyptským prezidentom sa po trojmesačnej prestávke začal v stredu, 28. decembra 2011. Na pojednávanie bol privezený sanitkou, pretože od apríla minulého roku bol po srdcovom infarkte hospitalizovaný v Šarm aš Šajchu. Medzi pojednávaniami je strážený v nemocnici hlavného mesta v Káhire. Bývalá hlava štátu čelí obvieniam z vraždy, sprenevery a z korupcie. Medzi obvinenými sú aj jeho dvaja synovia Džamál a Alá a takisto aj bývalý minister vnútra Habíb al-Adly.

Prvé pojednávanie s Mubarakom sa uskutočnilo 3. augusta 2011 a bolo poznačené silnými emóciami. Proces sprevádzali demonštrácie a potýčky medzi stúpencami a odporcami bývalého režimu, ktoré musela rozohnať až polícia. Ďalšie sa uskutočnili 15. augusta a 5. septembra 2011. Prvé dve pojednávania boli odvysielané v televízii, no počas procesu, ktorý prebehol 5. septembra, sudca Ahmad Rifát zakázal prítomnosť kamier. Pojednávanie bolo nakoniec odročené na 28. december, na základe námietky o zaujatosti sudcu Ahmada Rifáta, ktorý pracoval v kancelárii bývalého prezidenta. 

Mubarak, bol prvý z lídrov, ktorý sa osobne zúčastnil súdneho procesu od vypuknutia nepokojov na Blízkom východe. Na čele krajiny bol od roku 1981, kedy nastúpil na miesto bývalého prezidenta al-Sadata, ktorého bol stúpencom. Dlhé roky bol ústrednou postavou relatívne nestabilného regiónu a počas svojej vlády, ktorá trvala 30 rokov sa snažil udržiavať spojenectvo s Izraelom, čím si získal relatívnu podporu západu a takisto sa mu úspešne darilo potláčať zárodky islamského fundamentalizmu. Jeho vláda sa skončila 11. februára 2011, keď bol po masívnych občianskych demonštráciách proti jeho režimu zvrhnutý a moci sa ujala armáda na čele s poľným maršálom Tantávím. Bývalý prezident obvinenia z vraždy vyše 850 demonštrantov, ktorí boli zabití počas protestov, odmieta. V prípade dokázania viny mu hrozí trest smrti alebo doživotie.

Diskusia k článku

Najnovšie príspevky:

Bez komentárov.